Preskočiť na hlavný obsah

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

ŠTART SYSTÉMU EURÓPSKEHO PATENTU S JEDNOTNÝM ÚČINKOM

ŠTART SYSTÉMU EURÓPSKEHO PATENTU S JEDNOTNÝM ÚČINKOM

 

Od 1. júna 2023 môžu byť technické riešenia v Európe chránené nielen národným patentom a klasickým európskym patentom, ale aj európskym patentom s jednotným účinkom. Ide o najväčšiu a dlho očakávanú zmenu európskeho patentového práva od vzniku Európskej patentovej organizácie v roku 1977.

 

Európsky patent s jednotným účinkom je výsledkom posilnenej spolupráce 25 členských štátov EÚ a jeho fungovanie dopĺňa Dohoda o Jednotnom patentovom súde, ktorá vytvára špeciálny súdny systém – Jednotný patentový súd ako spoločný súd členských štátov EÚ, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Jednotnom patentovom súde.

Po spustení systému európskeho patentu s jednotným účinkom budú paralelne existovať dva typy európskych patentov - klasický európsky patent a nový európsky patent s jednotným účinkom.

 

Európsky patent s jednotným účinkom je rovnako ako klasický európsky patent patentom udeleným Európskym patentovým úradom (EPÚ) podľa pravidiel a postupov ustanovených Európskym patentovým dohovorom. Rozdiel je však vo fáze po jeho udelení. Kým klasický európsky patent je potrebné validovať v zmluvných štátoch Európskej patentovej organizácie a rozpadá sa na zväzok národných patentov, európsky patent s jednotným účinkom validácii nepodlieha, nerozpadne sa na zväzok národných patentov, ale poskytuje jednotnú ochranu a má rovnaký účinok vo všetkých zúčastnených členských štátoch EÚ. Prvá generácia európskych patentov s jednotným účinkom nadobudne jednotný účinok v 17 zúčastnených členských štátoch EÚ (Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko a Taliansko). V budúcnosti sa bude ich počet pravdepodobne rozširovať v nadväznosti na ratifikáciu Dohody o Jednotnom patentovom súde ďalšími členskými štátmi EÚ.

 

O registráciu jednotného účinku môže majiteľ európskeho patentu požiadať bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, bydlisko alebo sídlo. Teda aj slovenskí majitelia európskych patentov udelených 1. júna 2023 a neskôr môžu požiadať o registráciu jednotného účinku svojho patentu a využívať výhody jednotnej patentovej ochrany, napriek tomu, že Slovensko zatiaľ nie je súčasťou systému európskeho patentu s jednotným účinkom. V  členských štátoch EÚ, ktoré zatiaľ do systému európskeho patentu s jednotným účinkom zapojené nie sú, môže byť európsky patent naďalej validovaný klasickým spôsobom.

 

K 1. júnu 2023 začína fungovať aj Jednotný patentový súd, ktorý bude rozhodovať spory  o porušovaní práv z európskych patentov s jednotným účinkom ako aj návrhy na zrušenie európskych patentov s jednotným účinkom. Do jurisdikcie Jednotného patentového súdu, s určitými výnimkami vyplývajúcimi z možného uplatnenia prechodného režimu, spadajú aj klasické európske patenty validované na území zúčastnených členských štátov EÚ.

 

Napriek tomu, že európsky patent s jednotným účinkom zjednoduší a zlacnie získanie a udržiavanie patentovej ochrany pre územie viacerých členských štátov EÚ (k 1. júnu 2023 17 členských štátov) a Jednotný patentový súd zjednoduší vymáhanie patentových práv a zrušenie patentu, Slovenská republika sa zatiaľ do systému európskeho patentu s jednotným účinkom nezapojila a uznesením vlády SR č. 574 z 13. decembra 2017 prerušila ratifikačný proces týkajúci sa Dohody o Jednotnom patentovom súde. Pre finálne rozhodnutie je potrebné vypracovať analýzu právnych aspektov prijatia dohody v Slovenskej republike a analýzu hospodárskych vplyvov dohody v Slovenskej republike. 

Identifikované boli tri okruhy problémov, v dôsledku ktorých bol proces ratifikácie prerušený. Prvý okruh problémov sa týka dopadov na malé a stredné podniky. Možné negatívne dopady ratifikácie dohody sa týkajú najmä práva na spravodlivý súdny proces v súvislosti s výškou súdnych poplatkov a náhrady  trov konania protistrany. Druhý okruh problémov súvisí s ekonomickou výhodnosťou zavedenia systému v Slovenskej republike. Tretí okruh problémov súvisiacich s prípadnou ratifikáciou dohody Slovenskou republikou sa týka ústavnoprávnych otázok.

 

O prípadnej ratifikácii Dohody o Jednotnom patentovom súde Slovenskou republikou by malo byť rozhodnuté najneskôr v roku 2026.

Sprievodný dokument (PDF, 390,5 kB)