Aktuality

Slovensko sa z hľadiska inovačného potenciálu za posledný rok zhoršilo o jednu priečku.

Globálny inovačný index (GII) zoraďuje svetové ekonomiky podľa ich inovačného potenciálu. Do hodnotenia bolo zaradených 133 svetových ekonomík a Slovensko sa v roku 2024 umiestnilo na 46. mieste. Oproti minulému roku si Slovenská republika zhoršila svoju pozíciu o jedno miesto.

 

Inovačné vstupy a výstupy

Inovačné vstupy: Slovensko sa umiestnilo na  52. mieste, čo odráža zdroje a úsilie investované do inovácií. Táto pozícia je nižšia ako minuloročné 51. miesto, čo naznačuje, že faktory vstupu, ako je infraštruktúra, ľudský kapitál a výskum, sú problematické oblasti.

Inovačné výstupy: Slovensko je na  44. mieste, čo znamená, že lepšie transformuje investície na konkrétne inovačné výsledky, ako sú patenty, exporty hi-tech produktov a inovatívne produkty. Aj keď investície do inovácií môžu byť nižšie, krajina vyniká v generovaní výsledkov z toho, čo investuje.

 

Výkon Slovenska podľa jednotlivých pilierov

GII hodnotí krajiny prostredníctvom siedmich pilierov:

1. Inštitúcie (63. miesto): Obzvlášť slabé je slovenské podnikateľské prostredie, umiestnilo sa na 124. mieste, čo naznačuje vysokú neistotu a výzvy pre podniky.
2. Ľudský kapitál a výskum (52. miesto): Slovensko tu zaostáva, najmä v oblasti  spolupráce medzi univerzitami a priemyslom, umiestnilo sa na  101. mieste. Napriek tomu je krajina na 31. mieste  v počte výskumníkov na milión obyvateľov a na 39. mieste vo výdavkoch na výskum a vývoj (R&D).
3. Infraštruktúra (47. miesto): Hoci Slovensko zlepšuje oblasti, ako je prístup k informačným a komunikačným technológiám, vo väčšine oblastí zaostáva za regionálnym priemerom Európy.  Ekologická udržateľnosť  (12. miesto) je nadpriemerná s vysokým počtom environmentálnych certifikácií ISO 14001.
4. Sofistikovanosť trhu (68. miesto): Sofistikovanosť trhu, najmä v oblasti  rizikového kapitálu a  hrubej tvorby kapitálu, vykazuje veľké slabiny. Slovensko sa umiestnilo na 77. mieste v hodnotení rizikového kapitálu ako percento z HDP, čo odráža obmedzený investičný priestor pre podnikanie.
5. Sofistikovanosť podnikania (43. miesto): Slovensko je dobre hodnotené v oblasti znalostných pracovníkov, ale chýbajú mu silné inovačné prepojenia, ako je spolupráca medzi verejným a súkromným výskumom, čo brzdí jeho potenciál pre inováciu naprieč sektormi.
6. Znalosti a technologické výstupy (31. miesto): Slovensko vyniká v oblasti výroby hi-tech produktov (6. miesto) a hi-tech exportov  (29. miesto), čo robí tieto sektory kľúčovými hnacími silami inovácií.
7. Kreatívne výstupy (58. miesto): Slovensko dosiahlo niekoľko pozoruhodných úspechov v exporte  kreatívnych výrobkov (9. miesto) a vo výrobe hraných filmov (15. miesto), čo zdôrazňuje jeho potenciál v kreatívnom priemysle.

 

Naše silné stránky

1. Hi-tech výroba: Slovensko sa umiestnilo na  6. mieste na svete v hi-tech výrobe, čo poukazuje na pokročilú úroveň technológií v jeho výrobnom sektore.
2. Export kreatívnych výrobkov: Slovensko je na 9. mieste v globálnom rebríčku exportu kreatívnych výrobkov, čo predstavuje významný podiel jeho obchodu, najmä v oblastiach dizajnu, módy a médií.
3. Certifikácie ISO 14001: Slovensko je na  10. mieste v počte environmentálnych certifikácií ISO 14001, čo zdôrazňuje jeho záväzok k trvalej udržateľnosti.

 

Naše slabé stránky

1. Stabilita politík pre podnikanie (110. miesto): Politické prostredie pre podnikanie na Slovensku je považované za nestabilné, čo môže odradiť domáce aj zahraničné investície. Toto je jedna z hlavných slabín krajiny a naznačuje potrebu reforiem na zlepšenie podnikateľskej dôvery.
2. Spolupráca medzi univerzitami a priemyslom (101. miesto): Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom chýba, čo brzdí prenos výskumu do praktických, komerčne využiteľných inovácií.
3. Rizikový kapitál (77. miesto): Napriek 337,8 % nárastu  prijatého rizikového kapitálu medzi rokmi 2022 a 2023 je Slovensko stále nízko hodnotené v dostupnosti rizikového kapitálu v pomere k HDP.

 

Najvyššie skóre spomedzi slovenských univerzít v hodnotení GII dosiahli opäť ako v minulom roku Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Žilinská univerzita v Žiline.

V kategórii najhodnotnejších globálnych značiek sa najvyššie umiestnil SLOVNAFT. V kategórii najväčších spoločností na Slovensku s vysokou intenzitou nehmotného majetku sa umiestnili Tatry Mountain Resorts, a. s, GEVORKYAN, s. r. o.,  a VIPO, a. s.

 

Čo je globálny inovačný index?

Dáta GII každoročne spracúva Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a zohľadňuje približne 80 ukazovateľov, ktoré sú rozdelené do dvoch kategórií – inovačné vstupy a inovačné výstupy. Pri tvorbe inovácií sú dôležité inovačné vstupy, ako je vysokokvalifikovaná pracovná sila, vzdelávacie a výskumné pracoviská, služby pre podnikateľov, dostatočný počet dodávateľov, sofistikovaný trh, infraštruktúra a prístup ku kapitálu. Inovačný výstup je široký pojem líšiaci sa od odvetvia k odvetviu. Merať ho, znamená vyčísliť, do akej miery nápady na nové výrobky a služby, pochádzajúce z inovatívnych odvetví, predstavujú ekonomickú pridanú hodnotu a ovplyvňujú schopnosť preniknúť na trh.

 

Čo ovplyvňuje umiestnenie v globálnom inovačnom indexe?

GII ovplyvňujú inovačné vstupy a inovačné výstupy. Medzi inovačné vstupy patrí napr. legislatívne prostredie, stabilné podnikateľské prostredie, infraštruktúra, vzdelávanie, vysoké školstvo, výskum a vývoj, ekologická udržateľnosť, investície, dostupnosť financovania, konkurencia na trhu, vysoko-kvalifikovaná pracovná sila a ďalšie. Medzi inovačné výstupy patrí napr. tvorba inovácií, dopad vytvorených inovácií, nehmotné aktíva, kreatívny priemysel, kreativita v online priestore a ďalšie.

 

Čo robí Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, aby sme sa v rebríčku zlepšili?

Zaviedol a rozšíril nasledujúce služby:

• audit priemyselných práv pre malé a stredné podniky,
• konzultačné hodiny pre klientov do 18.00 h,
• rešeršné služby pre vedecko-výskumné pracoviská,
• prednášková činnosť pre priemyselné a obchodné komory,
• zriadenie komunikačného odboru a rozšírenia vzdelávacích služieb,
• online sledovanie konania úradu,
• zrýchlené konanie – Fast Track pre ochranné známky bol zavedený v septembri 2020; prihlasovateľovi garantuje zverejnenie ochrannej známky do 30 dní od podania prihlášky,
• zrýchlené konanie – Fast Track pre patenty bol zavedený v marci 2021; prihlasovateľovi garantuje udelenie patentu do dvoch rokov od podania prihlášky,
• zrýchlené konanie – Fast Track pre dizajny bol zavedený v júni 2021; prihlasovateľovi garantuje zápis dizajnu do registra do 45 pracovných dní,
• zrýchlené konanie – Fast Track pre úžitkové vzory bol zavedený v septembri 2023; prihlasovateľovi garantuje zápis úžitkového vzoru do registra spravidla do 6 mesiacov, najneskôr do 7 mesiacov.