Preskočiť na obsah

Medzinárodný zápis

Osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, môžu požiadať prostredníctvom úradu o medzinárodný zápis označenia pôvodu podľa Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu pre minerálne vody, remeselné výrobky a iné výrobky nepoľnohospodárskeho pôvodu v členských krajinách Lisabonskej dohody na ochranu označení pôvodu (Alžírsko, Bulharsko, Burkina Faso, Česká republika, Francúzsko, Gabon, Gruzínsko, Haiti, Irán, Izrael, Kongo, Kórejská ľudovodemokratická republika, Kostarika, Kuba, Maďarsko, Mexiko, Moldavsko, Nikaragua, Peru, Portugalsko, Slovensko, Srbsko a Čierna Hora, Taliansko, Togo, Tunisko).

V medzinárodnej prihláške musí byť uvedené:

  • krajina pôvodu,
  • majiteľ alebo majitelia práva na užívanie označenia pôvodu uvedení spoločným názvom, alebo ak je spoločné pomenovanie nemožné, vymenovaní jednotlivo,
  • označenie pôvodu, ktoré sa má zapísať v úradnom jazyku krajiny pôvodu,
  • tovar, pre ktorý sa označenie prihlasuje,
  • oblasť výroby tovaru,
  • názov a dátum platnosti právnych predpisov alebo administratívnych nariadení, súdnych rozhodnutí alebo dátum a číslo zápisu, na základe ktorých je označenie pôvodu chránené v krajine pôvodu.

Žiadosť o zápis označenia pôvodu do medzinárodného registra Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve sa zakladá na zápise a ochrane označenia pôvodu alebo zemepisného označenia na národnej alebo regionálnej úrovni.

Medzinárodnú prihlášku musí nasledovať zápisný poplatok, ktorého výška je stanovená v pravidle 8 Spoločného vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodnom zápise a Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach.

Medzinárodný zápis označenia pôvodu má tie isté účinky ako zápis označenia pôvodu do registra úradom. Medzinárodne zapísané označenie pôvodu, ktorému je odmietnutá ochrana v Slovenskej republike, posudzuje sa tak, akoby v Slovenskej republike nebolo zapísané.

Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom zastúpené patentovým zástupcom alebo advokátom.

Dňa 20. mája 2015 bol prijatý Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „Ženevský akt"), ktorý revidoval Lisabonskú dohodu o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodnom zápise z 31. 10. 1958, revidovanej v Stockholme dňa 14. 7. 1967 (ďalej len „Lisabonská dohoda"). Týmto aktom sa rozširuje možnosť medzinárodnej ochrany okrem označení pôvodu výrobku aj na medzinárodnú ochranu zemepisných označení. Ďalšia významná zmena Ženevského aktu dáva možnosť medzivládnym organizáciám stať sa jej zmluvnou stranou.

Európska únia (medzivládna organizácia) uložila na pôde Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve ratifikačné listiny dňa 26. novembra 2019 a Ženevský akt nadobudol platnosť 26. februára 2020.

Podľa čl. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach žiadosti o medzinárodný zápis zemepisných označení a označení pôvodu chránených a zapísaných podľa práva Únie a vzťahujúcich sa na výrobky chránené podľa jedného z nariadení1 (poľnohospodárske výrobky a potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny) s pôvodom v Únii podáva medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva Komisia ako príslušný orgán zmluvnej strany v zmysle čl. 3 Ženevského aktu. Žiadosť o medzinárodný zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia chráneného a zapísaného podľa práva Únie zasiela Komisii oprávnená osoba – skupina prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, to znamená ÚPV SR.

Medzinárodnú prihlášku musí nasledovať zápisný poplatok, ktorého výška je stanovená v pravidle 8 Vykonávacieho predpisu k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Poplatok hradí prihlasovateľ priamo medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

Ak ide o označenie pôvodu alebo zemepisné označenie chránené a zapísané podľa práva Únie, medzinárodný úrad komunikuje s Komisiou ako príslušným orgánom za Európsku úniu a Komisia následne s príslušným orgánom členského štátu, tzn. s ÚPV SR.

Podľa čl. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskémuaktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach každé označenie pôvodu s pôvodom v členskom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, pre výrobok, ktorý je chránený podľa jedného z nariadení uvedených pod čiarou, dotknutý členský štát, na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, alebo vlastnej iniciatívy, si zvolí, či požiada o:

  1. medzinárodný zápis uvedeného označenia podľa Ženevského aktu,
  2. zrušenie zápisu uvedeného označenia pôvodu v medzinárodnom registri.

Z uvedeného vyplýva, že pokračovanie ochrany zapísaného označenia pôvodu výrobku podľa Lisabonskej dohody,ktorý patrí do rozsahu pôsobností jedného z uvedených nariadení (poľnohospodárske výrobky a potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny), je podmienené zápisom tohto názvu výrobku podľa práva Únie, tzn. do registra vedeného Európskou komisiou a po jeho zápise Európska komisia ako príslušný orgán zmluvnej strany (EÚ) zašle žiadosť o medzinárodný zápis uvedeného označenia podľa Ženevského aktu medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

Úrad priemyselného vlastníctva SR ako príslušný orgán zmluvnej strany za Slovenskú republiku zašle Komisii zoznam označení pôvodu výrobkov a požiada o medzinárodný zápis uvedených označení pôvodu podľa Ženevského aktu.

V prípade, že žiadosť o zápis označenia pôvodu podľa Ženevského aktu nebude podaná alebo sa žiadosť podľa uplatniteľného nariadenia zamietne, dotknutý členský štát bezodkladne požiada o zrušenie zápisu označenia pôvodu v medzinárodnom registri. Lehota poskytnutá dotknutým členským štátom EÚ na zabezpečenie kontinuity predmetnej medzinárodnej ochrany je uvedená v čl. 11 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753, a to najneskôr do 14. novembra 2022.

 


1
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny,
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (víno)
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91.
Ikonka tlačiarne - po kliknutí vytlačí obsah podstránky

Súvisiace odkazy