Na pôvode záleží: zemepisné označenia chránia tradície a posilňujú regióny

Zemepisné označenia nie sú iba symbolom na obale. Chránia názov produktu a jeho väzbu na konkrétny región, pričom môžu podporiť aj marketing, export, cestovný ruch či zamestnanosť. O ich význame sa diskutovalo na medzinárodnej konferencii „Na pôvode záleží 2026“, ktorá sa konala 3. a 4. septembra 2026 na Bratislavskom hrade. Podujatie zorganizoval Úrad priemyselného vlastníctva SR v spolupráci s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

Na konferencii sa zúčastnili zástupcovia národných úradov duševného vlastníctva z 12 štátov, Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), EUIPO a Európskej komisie. Otvorili ju prezident SR Peter Pellegrini, predseda ÚPV SR Pavol Gregorčok a výkonný riaditeľ EUIPO João Negrão.

Počas dvoch dní sa odborníci venovali aktuálnemu legislatívnemu a inštitucionálnemu rámcu zemepisných označení, Lisabonskému systému medzinárodnej ochrany, podpore regionálnych produktov a praktickým skúsenostiam s budovaním silných značiek. Diskusie sa dotkli aj nového systému ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení, premeny regionálnej identity na dlhodobú hodnotu a významu spolupráce medzi verejnými inštitúciami, výrobcami a regiónmi. Vybrané témy konferencie následne na mediálnom brífingu priblížili zástupcovia ÚPV SR, WIPO, EUIPO a Európskej komisie. Vysvetlili najmä, prečo samotná registrácia zemepisného označenia nestačí a čo rozhoduje o jeho reálnom prínose pre producentov, spotrebiteľov a regióny.

Ochrana pôvodu má širší význam než samotná registrácia

Na mediálnom brífingu ku konferencii vystúpili predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR Pavol Gregorčok, Florence Rojal zo Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), Robert Mulac z Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Katarína Baráthová z Európskej komisie. Poukázali na to, že význam zemepisných označení presahuje samotnú registráciu. Základom ochrany je preukázateľná väzba produktu na konkrétne zemepisné územie, ktorá sa podľa príslušného režimu ochrany môže prejavovať v jeho kvalite, vlastnostiach, povesti alebo spôsobe výroby.

Florence Rojal zdôraznila, že úspech chráneného produktu závisí aj od kontroly dodržiavania špecifikácie, marketingu a komunikácie so spotrebiteľom. Medzinárodná ochrana prostredníctvom Lisabonského systému zároveň pomáha predchádzať neoprávnenému používaniu názvu na zahraničných trhoch.

Nové možnosti pre remeselné a priemyselné výrobky

Európsky systém ochrany zemepisných označení sa rozšíril aj na remeselné a priemyselné výrobky, napríklad keramiku, sklo, prírodný kameň či textil. Robert Mulac pripomenul, že od 1. decembra 2025 je za ich registráciu na úrovni EÚ zodpovedný EUIPO. Zápis zabezpečuje ochranu označenia v celej Európskej únii.

Nový systém otvára aj slovenským tradičným výrobkom možnosť prepojiť pôvod s reputáciou a obchodnou hodnotou a dopĺňa existujúcu ochranu poľnohospodárskych výrobkov, vín a liehovín.

Zemepisné označenia majú ekonomický potenciál  

Podľa Kataríny Baráthovej Európska komisia pred niekoľkými rokmi vypracovala štúdiu, ktorá mapovala pridanú a celkovú hodnotu systému zemepisných označení pre poľnohospodárske výrobky, víno a destiláty. Štúdia bola publikovaná v roku 2020 a vychádzala z údajov za rok 2017. Podľa údajov citovaných na brífingu zemepisné označenia chránené na úrovni EÚ generovali obrat približne 75 miliárd eur. Zemepisné označenia sa často spájajú aj s cenovou prémiou: v priemere išlo približne o 1,5-násobok ceny porovnateľného produktu bez zemepisného označenia, pričom pri víne a destilátoch bola prémia ešte vyššia. Európska komisia pripravuje novú štúdiu, ktorá má priniesť aktuálnejšie údaje. 

Prínos pre producentov, spotrebiteľov aj regióny

Pavol Gregorčok zdôraznil potrebu väčšej popularizácie chránených označení. Ich význam vidí nielen pre producentov a spotrebiteľov, ale aj pre regióny, kde môžu pomáhať zachovávať tradičné výrobné postupy a podporovať cestovný ruch. Príkladom je prepájanie chránených produktov s mapou miest a regiónov pre karavaningovú komunitu, vďaka čomu sa miestny výrobok môže stať aj dôvodom na návštevu regiónu.

Od 1. januára 2026 navyše nie je samotné podanie žiadosti o zápis zemepisného označenia alebo označenia pôvodu spojené s administratívnym poplatkom v konaní pred ÚPV SR ani pri predložení žiadosti Európskej komisii. Náklady však môžu vzniknúť pri preukazovaní súladu výrobku so špecifikáciou a pri následnom presadzovaní práv.

Právna ochrana je začiatok, nie cieľ

Zemepisné označenie prináša najväčšiu hodnotu vtedy, keď sa právna ochrana spojí s kvalitou, kontrolou, marketingom a spoluprácou miestnych aktérov. Producentovi môže pomôcť budovať silnejšiu značku a presadiť sa na zahraničných trhoch, spotrebiteľovi poskytuje informáciu o autenticite a regiónu pomáha zachovávať tradície a premieňať ich na ekonomickú hodnotu.